Ako som sa v Dubaji vyzliekala

Deň pred odletom som lietala po Bratislave a hľadala nejakú zubnú pohotovosť, lebo tá jediná štátna bola pod taktovkou nejakého „šamana“. Našla som, uspeli sme, pobalili sme sa a zamierili na letisko. Ideme si tak na gate na Schwechate, keď zmätený letiskový zriadenec tára niečo o blesku a lietadle. Nechápem. Pozerám na môjho muža, že akože to čo. Áno, do lietadla udrel blesk pri ceste z Dubaja a musia ho skontrolovať. Kašlať na to, že sme tam čakali 6 hodín (o tom, aké máte práva a prečo vždy robím online check-in si prečítajte na mojom blogu). Ale oni, mňa … MŇA!!! posadili do toho istého lietadla, do ktorého to šľahlo. Týmto sa chcem poďakovať Jackovi Daniel´sovi, Jimovi Beamovi a tatranskému čaju za podporu pred a počas letu.

Neznášam leto a teplo. Vystúpim v Dubaji a tam 42 °C. Prečo som to spravila, dodnes netuším. Sadla som do taxíka, začínam sa vyzliekať, že však teplo. Taxikárka (celá oblečená v ružovom) pozerá na mňa, zdesená. Ja na ňu tiež a tak si hovorím, že ten ružový hidžáb jej vôbec nekopíruje krivky, je mierne predimenzovaný a ružová určite nebude jej farba. Dala som jej 3 body z 10 a konečne na mňa čakala postel. Ak by ste chceli fajn hotel, odporúčam JW Marriott Marquis Hotel Dubai (v roku 2013 to bol najvyšší hotel sveta). Keď tam mohol natáčať Tom Cruise svoju Mission Impossible, ja sa tam v pohode môžem párkrát vyspať . Ráno sa prebudíme, hmla (dlho som čakala na dobrý záber). Všade kam sme sa pozreli sa stavalo. V hmle a v piesku.

Čo urobí ako prvé žena v Dubaji? Nááááááákupy 🙂 A tak sme si to namierili do Dubai Mall – najnavštevovanejšie nákupné centrum na svete, ktoré má viac ako 1200 prevádzok. Práve tu nájdete obrovské akvárium s tunelom, kde si zaručene užijete kŕmenie žralokov (alebo budete krmivom) a plávanie s rybičkami. Úplná komercia, za ktorou chodia tisíce turistov z celého sveta. Vždy si hovorím, že každá skúsenosť nás obohacuje a ja vďaka tomu dokážem porovnávať (napríklad aj akvárium v Budapešti, kam sa robia dokonca celé zájazdy zo Slovenska, fuf).

Keď si predstavím, že ležím na pláži, opaľujem sa a ničnerobím, je mi skoro do plaču (vždy sa spečiem a vyzerám ako tá ružová taxikárka). Zase ale chodiť pešo v takom teple, nie, ďakujem. Metro som skúsila, bolo to fajn, klíma, vlak bez vodiča (skoro ako žena za volantom = auto bez šoféra). Zistili sme, že chodiť taxíkom je tu veľmi, veľmi lacné. Keď sme si v hoteli objednali auto so šoférom – sprievodcom, ktoré nás vozilo po celom meste pol dňa, zaplatili sme 30 € a videli sme skoro všetko (slovenské playmate-ky a ich duck-face som som ale nefotila, nemám takú pamäť v telefóne a bála som sa, že sa mi pokazí).

Samozrejme, že sme si nenechali ujsť výhľad na nočný Dubaj z najvyššej budovy sveta Burj Khalifa. Meria 828 m, má 163 poschodí a bola dokončená roku 2010. Denne na nej pracovalo 12 000 robotníkov a výstavba trvala 6 rokov. Na vyhliadke som sa pýtala jedného chlapíka, koľko asi taký robotník zarobí. Nevedel. Taxikára som sa tiež pýtala a ten vedel. Mesačne mu to hodí takých 900 €, pričom si prenajíma byt s ďalšími 8 kamošmi (jednoizbový) a čo mu zostane posiela žene a deťom do Pakistanu. Na vyhliadku na Burj Khalifa (124. poschodie) sa dostanete práve z Dubai Mall a cesta výťahom trvá okolo 1,5 minúty. Tá cesta to bolo niečo! Všetko stmavlo, začala hrať nejaká arabská hudba a išli sme. Len som videla ako letia poschodia. Žiadna gravitácia, žiadne pocity na zvracanie pri tej rýchlosti. Proste wow!

Okrem rýchlorastúceho nového mesta má Dubaj aj svoju starú časť – Deira, kde nájdete rôzne trhy. My sme zjednávali ceny na trhu so zlatom, látkami a drahými kameňmi (Gold Souk). Je otvorený denne od soboty do štvrtka od 10,00 do 22,00 hod. V piatok sa otvára o 16,00 do 22,00 hod. Mnohí obchodníci svoje stánky zatvárajú medzi 13,00 a 16,00 hod.

Druhý je trh, kde sa predávajú koreniny (Spice Souk). Môj osobný raj. Nájdete ho hneď vedľa Gold Souk a otváracie hodiny sú tiež rovnaké. Dobré koreniny však nájdete aj mimo trhu, ktorý je hlavným lákadlom pre turistov. Na konci ulice sa nachádza trh parfémov (Perfume Souk), kde si môžete namixovať svoj vlastný parfém alebo kúpiť prázdne flakóny a nechať sa oklamať 🙂

Aká je saudskoarabská gastronómia?

V Dubaji sme dosť fičali, prekvapivo nie na kebabe, ale na fastfoode (Subway), až kým sme sa nedostali na výlet do púšte, kúsok od ománskych hraníc. Tam sme ochutnali gahwa – typickú arabskú kávu, fajčili shishu, dali sa pokresliť hennou a jedli a jedli a jedli:

  • fatoush – šalát typický skôr pre Libanon, kde nesmie chýbať korenie sumah a chrumkavý pita chlieb
  • tabbouleh – základom jeho prípravy je bulgur, paradajky a petržlen. Pridáva sa do neho aj mäta, olivový olej, citrón a koreniny ako škorica a čierne mleté korenie
  • baba ghanoush a hummus – základom oboch nátierok je sezamová pasta, tzv. tahini (kupujem bežne v DMke). Baba ghanoush je s opečeným baklažánom a hummus s cícerom.  V niektorých krajinách pripravujú babu s majonézou, ktorú používajú namiesto tahini. Základnou ingredienciou hummusu je cícer, o ktorom sa hovorí, že ho pestovali vo svojich záhradách už starí Babylončania. Iné jazyky zase hovoria, že ho ako prvý pripravil Saladin v 12. storočí (ale moc tomu nikto neverí).
  • kura shawarma – shawarma je spôsob prípravy mäsa. To sa napichuje na palicu a griluje sa pomaličky aj celý deň. Podáva sa zvyčajne so šalátmi a s arabským tenkým chlebom.
  • pakoda – my sme skúsili cibuľovú, ale robieva sa aj  kuracia. Základom je nakrájať na kúsky, obaliť v cícerovej múke a vypražiť.
  • umm-ali – je koláč z lístkového cesta s pistáciami, mandľami, kondenzovaným mliekom a strúhaným kokosom. Tu sa na sladkosť ani moje obľúbené pein perdu nechytá.
  • shish tawook – špíz z kuracieho mäsa, ktorého korene by sme našli v Libanone

Ak by ste sa potrebovali v zime vyzliekať, v Dubaji je v decembri okolo 28 °C, voda má v priemere 25°C a letenky si pozrite v mojej ponuke, ktorú som pre vás našla s odletom z Bratislavy.