Už viem, prečo sa u nás hovorí: „Čo si jak Maďar!“

Predĺžený víkend vďaka výročiu Nežnej revolúcie sme využili na cestovanie a tak sme sa vybrali do hospodárskeho, dopravného a kultúrneho centra Maďarska, do Budapešti. Ak sa rozhodnete cestovať vlakom, odporúčam vám využiť relaxačnú tarifu. Spiatočná cesta bez miestenky nás vyšla z Nových Zámkov 10,50 €.

Keleti pályaudvar je stanica podobná tej našej bratislavskej stanici (už ste čítali o jej „premenovaní“?). Zvonku príjemne vyzerajúca, historická budova z roku 1884 je plná holubov, kebabu a odpadkov. Čo je však na tom všetkom pozitívne je úschovňa batožín. 24 hodín úschovy v menšej skrinke (45x80x35 cm) vás vyjde 400 HUF. Väčšia skrinka (65x80x55 cm) stojí 800 HUF.

Zo stanice sme sa vydali smer centrum a na Astorii sme natrafili na turistickú informačnú kanceláriu. Keď sme sa spýtali, či majú mapu, pani nám dosť otrávene odpovedala slovo „bookstore“ (kníhkupectvo) a ďalej čítala knihu. Čo vám poviem, „jak u maďarov“… 

Tak sme sa prešli popri Synagóge (Dohány utcai Zsinagóga) a navštívili sme prekrásnu budovu Maďarskej štátnej opery (Magyar Állami Operaház) a Baziliku sv. Štefana (Szent István Bazilika). Čo určite stojí za investíciu je jazda na 65metrovom ruskom kole – Budapest Eye, ktoré nájdete na Alžbetinom námestí (Erzsébet tér). Za 2 400 HUF sa vozíte cca 10 minút – je možné, že letné kabínky vyzerajú odlišne, avšak aj tie zimné sú celkom fajn. 

Keď ste v Budapešti, nevynechajte populárne Námestie hrdinov (Hősök tere) a park, v ktorom sa nachádza Maďarské múzeum poľnohospodárstva (Magyar Mezogazdasagi Muzeum) na hrade Vajdahunyadi. Samozrejme k Budapešti patrí aj nádherná budova Parlamentu (Országház, „Krajinský dom“), ktorá sa považuje za jednu z najstarších vládnucich budov v Európe. Smutnou spomienkou je pamätník z topánok na brehu Dunaja pri parlamente. Symbolizuje 3500 obetí, ktoré boli zastrelené a hodené do rieky počas druhej svetovej vojny.

Hradný kopec je jednou z ďalších turistických atrakcií, ktoré Budapešť ponúka a môžete sa naň dať vyviezť napríklad zubačkou, maď. Budavári Sikló (jedna cesta stojí 1000 HUF, spiatočná 1700 HUF).

Nachádza sa tu Rybárska bašta (Halászbástya), ktorá nie je nijak výnimočná. Samotná budova bola postavená v rokoch 1892 – 1905 na mieste bývalého rybieho trhu a vstup do nej vás vyjde 1 €. Je odtiaľ krásny výhľad na Budín, ktorý sa nachádza po ľavej strane od Dunaja. Vedeli ste inak, že Budapešť ako jednotné mesto je pomerne mladé? Bolo založené v roku 1873, kedy sa spojili dve veľké samostatné mestá, Budín a Pešť. Dnes ich spája celkom 8 mostov, z ktorých asi najpopulárnejší je tzv. reťazový most z roku 1848. Na hradnom kopci nájdete aj Chrám sv. Mateja (Mátyas templom). Môžete navštíviť samotný chrám za poplatok 1500  HUF alebo absolvovať len vyhliadku na vežu (1500 HUF). 

Keď už budete na kopci, nevynechajte ani Kráľovský palác (Budavári Palota) pochádzajúci zo 16. storočia, kde sú umiestnené sochy od nitrianskeho rodáka, sochára Damka. Nachádza sa tu množstvo múzeí (Budapesti Történeti Múzeum, Budapeštianke historické múzeum; Ludwigovo múzeum súčasného umenia;Magyar Nemzeti Galéria, Maďarská národná galéria, Národná Széchenyi knižnica.)

Večerný výstup na Citadelu je niečo, čo nemôžete vynechať. Nočná Budapešť vám leží priamo pod nohami. Ak by sa vám nechcelo veľa chodiť, pod pevnosť vás vyvezie autobus č. 27 a odtiaľ je to už len kúsok.  

Cestovanie MHD v Budapešti je pomerne jednoduché, ak máte minimálne tak úžasného navigátora ako sme mali my 🙂 V každom prípade, ak si nechcete kúpiť Budapest Travel Card, oplatí sa vám 24hodinový lístok, ktorý stojí 1650 HUF. Ak cestujete minimálne dvaja (max. piati) určite si kúpte radšej skupinový 24-hodinový lístok, ktorý vás vyjde 3300 HUF. Netreba ho nijako označovať, pretože platí od momentu zakúpenia a môžete využívať všetky MHD spoje neobmedzene v rámci Budapešti. Viac info sa dočítate aj tu. 

A poďme k maďarskej gastronómii… My sme si ju, bohužiaľ, tentokrát neužili. Prvú gastrozastávku sme mali v reštaurácii, kde svietil nápis „free wifi and hungarian food“. LIKE Restaurant and Cafe (LIKE Ettérem és Kávézó, Andrássy út. 33) je skôr vývarovňa s milou obsluhou, kde vám už pripravené jedlo ohrejú. Po dlhých rokoch som tu ochutnala vtáčie mlieko, ktoré nám maminka pripravovala ako deťom. 

Bola som celkom prekvapená, keď som v meste natrafila na klasický trdelník (kürtőskalács), dokonca plnený zmrzlinou alebo aj vanilkovým krémom, ovocím, nutellou, a pod. A keď zvyknete piecť doma tekvicu na rôzne spôsoby, vyskúšajte doma tekvicu zapekanú s jablkami. Jej chuť značne predbiehala vizuálny prvý dojem.

Jednou z našich posledných zastávok bolo Tropikárium v nákupnom centre Campona (vstupné 2500 HUF) a prejdete ho s prehľadom do hodiny. Tu sa naša skupina názorovo rozdelila na tri tábory. Časť mala skvelý zážitok, ďalšia časť po porovnaní s Kodaňou, či Dubajom to nepovažovala za príliš atraktívne a posledná časť sa návšteve vyhla úplne. Určite však choďte, minimálne budete mať čo porovnávať 🙂 

Cesta EC vlakmi bola pre mňa vynikajúcou skúsenosťou. Kúpili sme si miestenky (na Slovensku nás jedna vyšla 2 €, v Maďarsku na rovnaký typ vlaku 3 €). Na našich miestach však sedeli ľudia, ktorí mali miestenky tiež. Nedivte sa, že na dverách budete mať napísané jedno číslo vlaku a vo vnútri toho istého vozňa iné číslo). Keď sme sa chceli spýtať sprievodcu, ktoré číslo platí, narazila kosa na kameň. Maďar na medzinárodnom vlaku, ktorý nevedel anglicky… A nemal minimálnu snahu s nami komunikovať aspoň ruky nohy a pomôcť nám. Často cestujem so svojou bišonkou Ebi. Je to malá psia dáma, vychovaná a poslušná. Na železniciach som sa pred cestou informovala na podmienky prepravy psa vo vlaku. Pokiaľ je to malý psík (spĺňame) v taške alebo boxe s nepriepustným dnom (spĺňame), nepotrebuje lístok. Pri ceste z Budapešti som však zostala ako obarená. Zase ten maďar… Pochopila som, že ten krik, ktorý spustil ako decko, ktorému nechcete kúpiť hračku v obchode znamená, že sa mu asi niečo nepáči na mojej Ebi. Vysvetlenie v angličtine nehrozilo (medzinárodný vlak), tak išli ruky, nohy, že taška toto tamto. Nechápal. Vtedy som celkom jasne pochopila, prečo sa u nás hovorí „jak u maďarov“.

V Budapešti som bola druhýkrát a myslím, že dobrovoľne sa sem už nevrátim …