50 odtieňov jedla (2. časť)

To najlepšie z jedla, čo kedy ľudstvo jedlo vám prinášam v ďalšom pokračovaní môjho článku. Ak ste si nestihli prečítať prvú časť o prvej desiatke jedál na svetovom zozname tých „naj“ podľa CNN, nájdete ho tu. Tak pokračujeme, otvorte oči a kontrolujte svoje slintanie 🙂

11. MARCIPÁN (NEMECKO) – nenechajte sa oklamať lacnými náhradami, ktoré obsahujú akurát tak mandľovú arómu, či sójovú pastu. Pravý marcipán je vyrobený výhradne z mandlí a cukru a je taký dobrý, že kľudne zjete aj celú tyčinku. Bude vám z nej nevoľno a vo vás sa nič nezlomí a tak si dáte aj tyčinku číslo 2.  V stredoveku sa dokonca marcipán predával v lekárňach ako podpora liečenia psychických a mentálnych porúch.

12. KEČUP (USA) – vedeli ste, že najviac kečupu zjedia deti a tínedžeri? Ak zatiaľ nie ste držiteľmi žiadneho svetového rekordu (alebo ste o tom nenapísali aspoň knihu), je tu možnosť pre vás – skúste vypiť fľašu kečupu (120 ml) za menej ako 32,37 sekundy. Práve za tento čas sa to podarilo nemeckému reportérovi Benediktovi Weberovi v roku 2012. Ak preferujete sladký kečup, mali by ste vyskúšať ten z Filipín – banánový.

13. FRANCÚZSKY TOAST (HONG KONG) – tento „zlý chlapec“ vás bude stáť úbohých 500 kalórií. Táto hongkongská verzia je ako hlboko smažené objatie. Dva kúsky toastu sú bohato pokryté arašidovým maslom alebo kaya džemom (kokosovo-vajíčkový džem z Malajzie), nasiaknuté rozšľahaným vajíčkom. Podávajú sa s množstvom masla a sirupu. Toto jedlo si treba užiť ešte predtým ako si idete dať zmerať cholesterol 🙂

14. PARMEZÁNOVÉ KURA (AUSTRÁLIA) – rozpustený parmezán, mozzarella, cesnakovo-paradajková omáčka, jemne korenistá a to všetko na vrchu kuracieho filetu. Taliani tvrdia, že tento spôsob prípravy kuracieho mäsa je ich nápad, avšak proti nim stoja, ako inak, Američania. Starý recept na „parmegiana“ znamenal prípravu baklažánu (nie kuraťa), ktorý sa opiekol z oboch strán. Sicílčania ho namáčali do zmesi vajíčka a strúhanky. Posypali parmezánom, poliali paradajkovou omáčkou a piekli.

15. HUMMUS (STREDNÝ VÝCHOD) – táto skromná nátierka pochádza zo Strednej Ázie. Jej hlavnou ingredienciou je cícer, tahini (sezamová pasta, bežne sa dá kúpiť v DMke), cesnak a citrónová šťava. Chutí výborne aj ako dip s chlebom, mäsom, či so zeleninou a pod. Kvôli príprave hummusu sú izraelskí muži schopní sa s vami dokonca pohádať (tvrdia, že oni ho vedia robiť najlepšie). V každom prípade, cícer je bohatým zdrojom bielkovín a zdraviu prospešných vitamínov (železo, horčík, zinok, draslík).  Tie vedú k dobitiu energie a pôsobia ako prirodzené afrodiziakum. Takže nakŕmte svoju polovičku hummusom a počkajte si na celkom novú stránku tohto izraelského „produktu“.

16. ČILI KRAB (SINGAPÚR) – nemôžete navštíviť Singapúr a odísť bez ochutnávky ich pikantnej, mäsovitej špeciality. Aj keď existuje asi milión spôsobov prípravy krabieho mäsa, čili krab bude vždy lokálnym číslom 1.

17. JAVOROVÝ SIRUP (KANADA) – v našich končinách je celkom bežné jesť lievance bez javorového sirupu (my sme na ne dávali kyslú smotanu a granko), ale keď to naservírujete Američanovi alebo Kanaďanovi bez neho, fuf, nastáva problém. Sú na ňom tak závislí, že dokonca v roku 1975 bol založený Medzinárodný inštitút javorového sirupu (neverím!). A univerzita v New Yorku otvorila kurzy s názvom „Javorový sirup: ozajstné umenie“. Aj tak vedie jednoznačne Kanada. Len v kanadskom Quebecu sa vyrobia 2/3 svetovej produkcie tohto sladkého „lepidla“. Kanaďania dokonca rozlišujú 4 kategórie (A, B, C, D) podľa toho, či ide o svetlejší alebo úplne tmavý druh sirupu.

18. FISH´N´CHIPS (SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO, UK) – toto jedlo sa začalo podávať približne v roku 1860. Balilo sa do novinového papiera (až do roku 1980, kedy ho nahradil kus desiatového papiera, ktorý je ďalej zabalený do novín). Tradične sa podáva s octom (alebo jeho náhradou). Najstarší obchod, kde dostanete toto britské národné jedlo je v meste Yeadon, kúsok od Leeds (v prevádzke od roku 1865). Typickou prílohou je aj hrášková kaša. Zaujímavý je spôsob jej prípravy – hrach sa nechá odstáť cez noc vo vode s lyžičkou sódy bikarbóny. Aby ste dostali z tohto jedla maximum, skúsenosti hovoria, aby ste fish´n´chips nikdy nejedli na mieste, kde nevidíte more.

19. ANKIMO (JAPONSKO) – tak kto si dá pečeň z morského čerta (ryba) so strúhanou bielou reďkovkou? Ak oželiete, prídete o jedno z najväčších sushi tajomstiev, ankimo.

20. PARMSKÁ ŠUNKA (TALIANSKO) – ochutnali ste ju už s melónom? Alebo ako prílohu pizze, či obalené grissini v tejto talianskej delikatese? Jeden dôvod, prečo by ste tak mali urobiť je, že tieto slané, tenučko nakrájané plátky vzduchom sušenej šunky pozdvihnú chuť čohokoľvek na celkom novú úroveň. Po taliansky sa volá proscuitto di Parma, ale aj ona má ešte brata, ktorého ste možno zatiaľ neochutnali. Volá sa Culatello a pochádza z rovnakého regiónu ako parmská šunka. Za rok sa vyrobí len približne 50 000 Culatello šuniek, pričom parmskej šunky vyrobia Taliani asi 9 miliónov kusov. Prasiatka, z ktorých sa Culatello vyrába sú zvyčajne čierne kŕmené tým najlepším organickým krmivom. Jedinými prísadami, ktorého sa do tejto šunky môžu pridať sú soľ, korenie, cesnak a víno.

Ak sa vám páčilo moje druhé pokračovanie, nezabudnite sa pozrieť aj na môj Facebook a Instagram a sledovať ma 🙂