Nie len nudné hlavné mesto švajčiarskych financií – ZÜRICH

Keď som išla do Zürichu prvýkrát, bolo to z pracovnej povinnosti, na otočku a nechcelo sa mi. Moja španielska kolegyňa sa ma spýtala, aký obraz sa mi vynorí, keď sa povie Zürich? Mne ako prvé napadli banky, luxusné obchody, práca, dobre oblečení biznismeni. No mýlila som sa … 

Moja druhá návšteva tohto pôvabného mesta bola o inom. Mala som čas a najmä chuť objavovať jeho krásy, ochutnávať miestne špeciality, len tak sedieť na brehu jazera a pozorovať ľudí.

Zürich nie je hlavné mesto Švajčiarska

Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že len preto, že Zürich je hlavným finančným mestom tejto alpskej krajiny, tak automaticky drží prvenstvo aj v oblasti politickej moci. Federálnym hlavným mestom Švajčiarska je od roku 1848 Bern, vzdialený len asi hodinu cesty vlakom. 

Zürich má približne 403 tisíc obyvateľov (čo je o 260 tisíc obyvateľov viac ako má Bern). Oficiálnym úradným jazykom je nemčina, francúzština, taliančina a švajčiarska rétorománčina. Avšak ľudia tu rozprávajú zürišskou nemčinou (Züritüütsch). Okrem toho  tu žije približne 30 % prisťahovalcov, takže budete počuť naozaj peknú zmes jazykov. 

Najväčší ciferník v Európe

V srdci Starého mesta stojí Kostol sv. Petra, ktorý je populárny aj vďaka hodinám s najväčším ciferníkom v Európe. Hodiny tam tikajú od roku 1366 a majú priemer 8,64 metra. 

Nebojte sa napiť sa z verejnej fontánky, no z jazera nepite 

Možno má Rím tie svoje milé fontány, pri ktorých tajne vyslovujeme svoje priania, ale v Zürichu ich majú tiež. Dokonca sa z nich môžete napiť a nájdete ich tu viac ako 1 200. Horšie je to s vodou z jazera. Zürišské jazero (zvané aj Obersee) zamrzlo kompletne len dvakrát,  v roku 1929 a v zime 1962 – 63. Plavba po ňom bola pre mňa nezabudnuteľným zážitkom. Nielen preto, že sme sa plavili okolo známej výrobne čokolády Lindt, ale najmä kvôli nádherným výhľadom na Alpy, švajčiarskym domčekom popri jazere, sofistikovaným parkoviskám pre člny a ochutnávke miestnych špecialít priamo na palube. 

Ja som sa nechala zlákať na  Zürichsee Teller – tanier so šunkou, salámou, suchým mäsom zvaným Bündnerfleisch, syrom, hroznom a chlebom s maslom. Stálo to približne 25 CHF (21 €). V takmer každej bežnej reštaurácii ste našli gulášovú polievku, rozličné údeniny a samozrejme syry. Asi milión druhov syra…

Keď sme pri syre, ochutnali ste už syrové fondue? Nie je to nič výnimočné (pokiaľ nie ste práve v jeho kolíske, vo Švajčiarsku). Klasické syrové fondue som zvykla robiť aj doma. Ale toto bola úplne iná liga. V malinkom keramickom hrnčeku (caquelon) nahriatom sviečkou (alebo aj horákovou pastou) vám prinesú  roztopený syr, najčastejšie ementaller alebo gruyére. K tomu cesnak, cherry, či biele víno, trochu kukuričnej múky – ááááleluja! 

Švajčiari obľubujú aj rösti, čo sú nastrúhané zemiaky v tvare oválu, ktoré sa ďalej smažia na oleji (niekedy aj pečú). Zvyknú k nim podávať aj slaninu, cibuľu, samozrejme syr a servírujú sa ako príloha najčastejšie ku mäsu, ktoré mi pripomínalo našu sekanú, tzv. fleischkäse. 

Máte radi raclette? Vedeli ste, že toto pomenovanie vzniklo zo švajčiarskeho syra vyrábaného z kravského mlieka? Spôsob prípravy tohto „jedla“ je v jemnom zahrievaní syra buď pri ohni alebo na špeciálnom stroji tak, aby sa dal servírovať priamo na tanier. Podávajú k tomu zemiaky, aj grilovanú zeleninu, či mäso a údeniny.

Pre mňa príjemnou časťou švajčiarskej gastronómie boli ich dezerty. Ako prvý som ochutnala orieškovú tortu, bűndnernusstorte (alebo aj engadinernusstorte). Odvtedy doma vždy na Vianoce pečiem košíčky s karamelizovanými orechmi (pričom na vrch dávam moju vynikajúcu ganache). Cesto plnené najmä vlašskými orechmi s karamelom, trochou smotany, ktoré je neuveriteľne sýte. Mňam 🙂

Milujem mrkvový koláč (a ten zo Starbucks, och)! Ale aj Švajčiari majú v tomto navrch. Ich Aargauer Rüeblitorte má v pôvodnej receptúre obsahovať až 400 g mrkvy, maslo, lieskovce a iné dobroty. To, že jeden kúsok vás vyjde na 520 kcal, to je jeho jediné negatívum. A keď sme pri rátaní tých malých „svíň“, zastavíme sa pri Vermicelles – gaštanové pyré v košíčku z jemného cesta, zmiešané s cherry brandy alebo s maslom (niekde je to aj bez košíčka, len to vyzerá ako červíky – z toho plynie aj ten názov). Biber alebo aj Appenzell Gingerbread (zázvorový chlebík) pečie každý pekár trochu inak a pôvodná receptúra vznikla už v 16. storočí. Appenzell je oblasť vo Švajčiarsku, kde s istotou na vrchu koláčiku nájdete vtlačený obrázok medveďa ako symbol tohto mesta.